SN.22.87 Vakkalisutta 各種譯本
發表於 : 2026-02-04, 10:17
Pali 版本(ChatGPT 譯本):
開頭:地點、人物、病況
Ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe.
有一次,世尊住在王舍城,於竹林園裡的松鼠飼養處。
Tena kho pana samayena āyasmā vakkali kumbhakāranivesane viharati ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno.
當時,尊者跋迦梨住在陶匠住處,正生病、受苦,患重病。
Atha kho āyasmā vakkali upaṭṭhāke āmantesi–
於是,尊者跋迦梨對侍者們這樣說:
“etha tumhe, āvuso, yena bhagavā tenupasaṅkamatha; upasaṅkamitvā mama vacanena bhagavato pāde sirasā vandatha– ‘vakkali, bhante, bhikkhu ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno, so bhagavato pāde sirasā vandatī’ti. Evañca vadetha– ‘sādhu kira, bhante, bhagavā yena vakkali bhikkhu tenupasaṅkamatu; anukampaṃ upādāyā’”ti.
「諸位賢友,你們去到世尊那裡;到了之後,請代我向世尊頂禮雙足,說:『大德!跋迦梨比丘正生病、受苦、患重病,他以頭頂禮世尊的雙足。』
並且再這樣說:『大德!善哉!願世尊出於悲愍,前往跋迦梨比丘那裡。』」
侍者通報與佛陀起行
“Evamāvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato vakkalissa paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
「是的,賢友。」那些比丘應允尊者跋迦梨之後,去到世尊那裡;到了之後,頂禮世尊,便在一旁坐下。
Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ– “vakkali, bhante, bhikkhu ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno, so bhagavato pāde sirasā vandati; evañca pana vadeti– ‘sādhu kira, bhante, bhagavā yena vakkali bhikkhu tenupasaṅkamatu; anukampaṃ upādāyā’”ti.
那些比丘坐在一旁後,對世尊說:「大德!跋迦梨比丘正生病、受苦、患重病,他以頭頂禮世尊的雙足,並且這樣說:『大德!善哉!願世尊出於悲愍,前往跋迦梨比丘那裡。』」
Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.
世尊以沉默表示允許。
Atha kho bhagavā nivāsetvā pattacīvaramādāya yenāyasmā vakkali tenupasaṅkami.
於是,世尊穿好衣服,拿起缽與僧衣,往尊者跋迦梨所在之處走去。
佛陀到達與問疾
Addasā kho āyasmā vakkali bhagavantaṃ dūratova āgacchantaṃ.
尊者跋迦梨從遠處看見世尊正前來。
Disvāna mañcake samadhosi.
看見後,他在臥床上挪動身體(想起身迎接)。
Atha kho bhagavā āyasmantaṃ vakkaliṃ etadavoca– “alaṃ, vakkali, mā tvaṃ mañcake samadhosi. Santimāni āsanāni paññattāni; tatthāhaṃ nisīdissāmī”ti.
這時,世尊對尊者跋迦梨說:「夠了,跋迦梨,你不要在床上挪動。這裡已有座位設置好,我會坐在那裡。」
Nisīdi bhagavā paññatte āsane.
世尊坐在所設置好的座位上。
Nisajja kho bhagavā āyasmantaṃ vakkaliṃ etadavoca– “kacci te, vakkali, khamanīyaṃ, kacci yāpanīyaṃ, kacci dukkhā vedanā paṭikkamanti, no abhikkamanti; paṭikkamosānaṃ paññāyati, no abhikkamo”ti?
坐下後,世尊對尊者跋迦梨說:「跋迦梨,你還能忍受嗎?還能維持生活嗎?那些痛苦的受是不是在退減、不再增長?是否可以看出是在減退,不是在增長呢?」
“Na me, bhante, khamanīyaṃ, na yāpanīyaṃ; bāḷhā me dukkhā vedanā abhikkamanti, no paṭikkamanti; abhikkamosānaṃ paññāyati, no paṭikkamo”ti.
「大德!我不能忍受,也難以維持生活;我的劇烈苦受是在增長,不是減退,可以看出是在加劇,不是在減輕。」
佛問懊悔,跋迦梨想見佛不得
“Kacci te, vakkali, na kiñci kukkuccaṃ, na koci vippaṭisāro”ti?
「跋迦梨,你是否沒有什麼過失懊悔?沒有什麼悔恨嗎?」
“Taggha me, bhante, anappakaṃ kukkuccaṃ, anappako vippaṭisāro”ti.
「大德!我確實有不少的懊悔與悔恨。」
“Kacci pana taṃ, vakkali, attā sīlato na upavadatī”ti?
「那麼,跋迦梨,你自己在戒行方面,會責備自己嗎?」
“Na kho maṃ, bhante, attā sīlato upavadatī”ti.
「大德!在戒行上,我自己並不責備自己。」
“No ce kira taṃ, vakkali, attā sīlato upavadati; atha kiñca te kukkuccaṃ ko ca vippaṭisāro”ti?
「跋迦梨,如果你在戒行方面不責備自己,那你對什麼事懊悔,又對什麼事悔恨呢?」
“Cirapaṭikāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkamitukāmo, natthi ca me kāyasmiṃ tāvatikā balamattā, yāvatāhaṃ bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkameyyan”ti.
「大德!長久以來我都想前去親見世尊,但我的身體沒有那樣的力氣,足以讓我親自前去見世尊。」
名句:見法即見佛
“Alaṃ vakkali, kiṃ te iminā pūtikāyena diṭṭhena?
「夠了,跋迦梨!你看到這具腐臭的身體有什麼用呢?」
Yo kho, vakkali, dhammaṃ passati so maṃ passati; yo maṃ passati so dhammaṃ passati.
「跋迦梨,凡是見到法的人,就是見到我;凡是見到我的人,就是見到法。
因為,跋迦梨,見到法的人見到我;見到我的人見到法。」
Dhammañhi, vakkali, passanto maṃ passati; maṃ passanto dhammaṃ passati.
「的確,跋迦梨,見法者見我,見我者見法。」
五蘊無常、苦、變易,不應取「我」
“Taṃ kiṃ maññasi, vakkali, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
「你怎麼想呢,跋迦梨?色(rūpa)是常的,還是無常的?」
“Aniccaṃ bhante”.
「無常的,大德!」
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
「那麼,凡是無常的,是苦還是樂呢?」
“Dukkhaṃ, bhante”.
「是苦的,大德。」
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
「那凡是無常、是苦、是變易法的,適合這樣觀想嗎──『這是我的,我就是這個,這是我的我』?」
“No hetaṃ, bhante”.
「大德!那確實不適合。」
“Vedanā… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
「受(vedanā)……想(saññā)……行(saṅkhārā)……識(viññāṇa)是常的,還是無常的呢?」
“Aniccaṃ, bhante …”pe… eso me attāti?
「無常的,大德……(以下如前所說)……『這是我的我』嗎?」
“No hetaṃ, bhante”.
「大德!那確實不適合。」
“Tasmātiha …pe… evaṃ passaṃ …pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānātī”ti.
「因此,在此處……(略,如常見教示)……如是觀察時……(略),他了知:『將不再有這樣的存在(不再於此有身世間)。』」
佛離去,跋迦梨移至黑岩
Atha kho bhagavā āyasmantaṃ vakkaliṃ iminā ovādena ovaditvā uṭṭhāyāsanā yena gijjhakūṭo pabbato tena pakkāmi.
於是,世尊以這番教誡教導尊者跋迦梨之後,從座位起身,前往耆闍崛山。
Atha kho āyasmā vakkali acirapakkantassa bhagavato upaṭṭhāke āmantesi–
此後不久,在世尊離去之後,尊者跋迦梨對侍者們說:
“etha maṃ, āvuso, mañcakaṃ āropetvā yena isigilipassaṃ kāḷasilā tenupasaṅkamatha. Kathañhi nāma mādiso antaraghare kālaṃ kattabbaṃ maññeyyā”ti?
「賢友們,請把我抬上床,搬到依斯吉利山坡上的黑岩那裡。像我這樣的人,怎麼會想在屋內命終呢?」
“Evamāvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato vakkalissa paṭissutvā āyasmantaṃ vakkaliṃ mañcakaṃ āropetvā yena isigilipassaṃ kāḷasilā tenupasaṅkamiṃsu.
「是的,賢友。」那些比丘應允尊者跋迦梨之後,便把他抬上床,帶到依斯吉利山坡的黑岩那裡。
夜中二天來報
Atha kho bhagavā tañca rattiṃ tañca divāvasesaṃ gijjhakūṭe pabbate vihāsi.
這時,世尊在那一夜與當天剩餘的白日,都住在耆闍崛山。
Atha kho dve devatāyo abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu …pe… ekamantaṃ aṭṭhaṃsu.
到了夜深時,有兩位天神,容色非常莊嚴,照耀整座耆闍崛山,前來世尊處……(略),站立在一旁。
Ekamantaṃ ṭhitā kho ekā devatā bhagavantaṃ etadavoca– “vakkali, bhante, bhikkhu vimokkhāya cetetī”ti.
站立在一旁的一位天神對世尊說:「大德!跋迦梨比丘正意向於解脫。」
Aparā devatā bhagavantaṃ etadavoca “so hi nūna, bhante, suvimutto vimuccissatī”ti.
另一位天神對世尊說:「大德!那位善解脫者很快就將解脫。」
Idamavocuṃ tā devatāyo. Idaṃ vatvā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu.
這兩位天神說了這些話之後,頂禮世尊,右繞一匝,當場便消失不見。
佛命比丘轉告跋迦梨:不要害怕,死無惡
Atha kho bhagavā tassā rattiyā accayena bhikkhū āmantesi–
於是,那一夜過後,世尊召喚比丘們:
“etha tumhe, bhikkhave, yena vakkali bhikkhu tenupasaṅkamatha; upasaṅkamitvā vakkaliṃ bhikkhuṃ evaṃ vadetha–
「比丘們,你們去到跋迦梨比丘那裡;到了之後,對他這樣說:
“‘Suṇāvuso tvaṃ, vakkali, bhagavato vacanaṃ dvinnañca devatānaṃ.
『賢友跋迦梨,你要聽世尊與兩位天神的話。
Imaṃ, āvuso, rattiṃ dve devatāyo abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu.
賢友!在這一夜,夜深時,兩位天神容色莊嚴,照耀整座耆闍崛山,前往世尊那裡;到了之後,頂禮世尊,站在一旁。
Ekamantaṃ ṭhitā kho, āvuso, ekā devatā bhagavantaṃ etadavoca– vakkali, bhante, bhikkhu vimokkhāya cetetīti.
賢友!站在一旁的一位天神對世尊說:『大德!跋迦梨比丘正意向於解脫。』
Aparā devatā bhagavantaṃ etadavoca– so hi nūna, bhante, suvimutto vimuccissatīti.
另一位天神對世尊說:『大德!那位善解脫者很快就將解脫。』
Bhagavā ca taṃ, āvuso vakkali, evamāha– mā bhāyi, vakkali; mā bhāyi, vakkali! Apāpakaṃ te maraṇaṃ bhavissati, apāpikā kālakiriyā’”ti.
而世尊對你,賢友跋迦梨,如是說:『不要害怕,跋迦梨!不要害怕,跋迦梨!你的死亡將是無惡的,你的命終將是無惡的。』」」
“Evaṃ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paṭissutvā yenāyasmā vakkali tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ vakkaliṃ etadavocuṃ– “suṇāvuso vakkali, bhagavato vacanaṃ dvinnañca devatānan”ti.
「是的,大德。」那些比丘應允世尊之後,去到尊者跋迦梨那裡;到了之後,對他說:「賢友跋迦梨,你要聽世尊與兩位天神的話。」
跋迦梨堅定對五蘊的正見,將自殺
Atha kho āyasmā vakkali upaṭṭhāke āmantesi–
於是,尊者跋迦梨對侍者說:
“etha maṃ, āvuso, mañcakā oropetha. Kathañhi nāma mādiso ucce āsane nisīditvā tassa bhagavato sāsanaṃ sotabbaṃ maññeyyā”ti!
「賢友們,請把我從床上放下來。怎麼可以讓像我這樣的人坐在高座上來聽世尊的教誡呢!」
“Evamāvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato vakkalissa paṭissutvā āyasmantaṃ vakkaliṃ mañcakā oropesuṃ.
「是的,賢友。」那些比丘應允尊者跋迦梨之後,便將他從床上放下來。
“Imaṃ, āvuso, rattiṃ dve devatāyo abhikkantāya rattiyā …pe… ekamantaṃ aṭṭhaṃsu.
「賢友們,在這一夜,夜深時,有兩位天神……(如下略)……站立在一旁。
Ekamantaṃ ṭhitā kho, āvuso, ekā devatā bhagavantaṃ etadavoca– ‘vakkali, bhante, bhikkhu vimokkhāya cetetī’ti.
賢友!站在一旁的一位天神對世尊說:『大德!跋迦梨比丘正意向於解脫。』
Aparā devatā bhagavantaṃ etadavoca– ‘so hi nūna, bhante, suvimutto vimuccissatī’ti.
另一位天神對世尊說:『大德!那位善解脫者很快就將解脫。』
Bhagavā ca taṃ, āvuso vakkali, evamāha– ‘mā bhāyi, vakkali; mā bhāyi, vakkali! Apāpakaṃ te maraṇaṃ bhavissati, apāpikā kālakiriyā’”ti.
而世尊對我,賢友,這樣說:『不要害怕,跋迦梨!不要害怕,跋迦梨!你的死亡將是無惡的,你的命終將是無惡的。』」
“Tena hāvuso, mama vacanena bhagavato pāde sirasā vandatha– ‘vakkali, bhante, bhikkhu ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno. So bhagavato pāde sirasā vandatī’ti.
「因此,賢友們,請你們代我以頭頂禮世尊的雙足,說:『大德!跋迦梨比丘生病、受苦、患重病,他以頭頂禮世尊的雙足。』
Evañca vadetha– ‘rūpaṃ aniccaṃ. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi.
並且這樣說:『色是無常的。對於此事,大德,我不懷疑。
Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常的,就是苦的」,我不猶豫、不疑惑。
Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。
Vedanā aniccā. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi.
受是無常的。對此,大德,我不懷疑。
對於「凡是無常的就是苦的」,我不猶疑。
Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。
Saññā… saṅkhārā aniccā. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi.
想……行是無常的。對此,大德,我不懷疑。
Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常的就是苦的」,我不猶疑。
Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。
Viññāṇaṃ aniccaṃ. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi.
識是無常的。對此,大德,我不懷疑。
Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常的就是苦的」,我不猶疑。
Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmī’”ti.
對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。』」
“Evamāvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato vakkalissa paṭissutvā pakkamiṃsu.
「是的,賢友。」那些比丘應允尊者跋迦梨後便離去。
Atha kho āyasmā vakkali acirapakkantesu tesu bhikkhūsu satthaṃ āharesi.
接著,在那些比丘剛離去不久,尊者跋迦梨拿起刀(準備自殺)。
佛見黑煙,說魔尋識,識不住立
Atha kho te bhikkhū yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
於是,那些比丘去到世尊那裡;到了之後,在一旁坐下。
Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ– “vakkali, bhante, bhikkhu ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno; so bhagavato pāde sirasā vandati; evañca vadeti– ‘rūpaṃ aniccaṃ. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi. Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi. Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmi. Vedanā… saññā… saṅkhārā viññāṇaṃ aniccaṃ. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi. Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi. Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmī’”ti.
坐在一旁的那些比丘對世尊說:「大德!跋迦梨比丘生病、受苦、患重病,他以頭頂禮世尊的雙足,並且這樣說:『色是無常的。對此,大德,我不懷疑。對於「凡是無常的就是苦的」,我不猶疑。對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。受……想……行……識是無常的。對此,大德,我不懷疑。對於「凡是無常的就是苦的」,我不猶疑。對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。』」
Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “āyāma, bhikkhave, yena isigilipassaṃ kāḷasilā tenupasaṅkamissāma; yattha vakkalinā kulaputtena satthamāharitan”ti.
於是,世尊對比丘們說:「來吧,比丘們,我們到依斯吉利山坡的黑岩那裡去,那裡正是跋迦梨這位善男子拿起刀的地方。」
“Evaṃ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
「是的,大德。」那些比丘應允世尊。
Atha kho bhagavā sambahulehi bhikkhūhi saddhiṃ yena isigilipassaṃ kāḷasilā tenupasaṅkami.
於是,世尊與眾多比丘一起前往依斯吉利山坡的黑岩。
Addasā kho bhagavā āyasmantaṃ vakkaliṃ dūratova mañcake vivattakkhandhaṃ semānaṃ.
世尊從遠處看見尊者跋迦梨躺在床上,側身而臥。
Tena kho pana samayena dhūmāyitattaṃ timirāyitattaṃ gacchateva purimaṃ disaṃ, gacchati pacchimaṃ disaṃ, gacchati uttaraṃ disaṃ, gacchati dakkhiṇaṃ disaṃ, gacchati uddhaṃ disaṃ, gacchati adho disaṃ, gacchati anudisaṃ.
當時,有如煙如霧的黑暗,正飄向東方,飄向西方,飄向北方,飄向南方,飄向上方,飄向下方,飄向中間諸方位。
Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “passatha no tumhe, bhikkhave, etaṃ dhūmāyitattaṃ timirāyitattaṃ gacchateva purimaṃ disaṃ …pe… gacchati anudisan”ti.
於是,世尊對比丘們說:「比丘們,你們看見這如煙如霧的黑暗正飄向東方……(略)……飄向中間諸方位嗎?」
“Evaṃ, bhante”.
「看見了,大德。」
“Eso kho, bhikkhave, māro pāpimā vakkalissa kulaputtassa viññāṇaṃ samanvesati – ‘kattha vakkalissa kulaputtassa viññāṇaṃ patiṭṭhitan’ti?
「比丘們,那就是魔波旬(惡魔)在探尋跋迦梨這位善男子的識:『跋迦梨善男子的識被安立在何處呢?』」
Appatiṭṭhitena ca, bhikkhave, viññāṇena vakkali kulaputto parinibbuto”ti.
「而以不住立的識,比丘們,跋迦梨這位善男子已般涅槃。」
開頭:地點、人物、病況
Ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati veḷuvane kalandakanivāpe.
有一次,世尊住在王舍城,於竹林園裡的松鼠飼養處。
Tena kho pana samayena āyasmā vakkali kumbhakāranivesane viharati ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno.
當時,尊者跋迦梨住在陶匠住處,正生病、受苦,患重病。
Atha kho āyasmā vakkali upaṭṭhāke āmantesi–
於是,尊者跋迦梨對侍者們這樣說:
“etha tumhe, āvuso, yena bhagavā tenupasaṅkamatha; upasaṅkamitvā mama vacanena bhagavato pāde sirasā vandatha– ‘vakkali, bhante, bhikkhu ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno, so bhagavato pāde sirasā vandatī’ti. Evañca vadetha– ‘sādhu kira, bhante, bhagavā yena vakkali bhikkhu tenupasaṅkamatu; anukampaṃ upādāyā’”ti.
「諸位賢友,你們去到世尊那裡;到了之後,請代我向世尊頂禮雙足,說:『大德!跋迦梨比丘正生病、受苦、患重病,他以頭頂禮世尊的雙足。』
並且再這樣說:『大德!善哉!願世尊出於悲愍,前往跋迦梨比丘那裡。』」
侍者通報與佛陀起行
“Evamāvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato vakkalissa paṭissutvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
「是的,賢友。」那些比丘應允尊者跋迦梨之後,去到世尊那裡;到了之後,頂禮世尊,便在一旁坐下。
Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ– “vakkali, bhante, bhikkhu ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno, so bhagavato pāde sirasā vandati; evañca pana vadeti– ‘sādhu kira, bhante, bhagavā yena vakkali bhikkhu tenupasaṅkamatu; anukampaṃ upādāyā’”ti.
那些比丘坐在一旁後,對世尊說:「大德!跋迦梨比丘正生病、受苦、患重病,他以頭頂禮世尊的雙足,並且這樣說:『大德!善哉!願世尊出於悲愍,前往跋迦梨比丘那裡。』」
Adhivāsesi bhagavā tuṇhībhāvena.
世尊以沉默表示允許。
Atha kho bhagavā nivāsetvā pattacīvaramādāya yenāyasmā vakkali tenupasaṅkami.
於是,世尊穿好衣服,拿起缽與僧衣,往尊者跋迦梨所在之處走去。
佛陀到達與問疾
Addasā kho āyasmā vakkali bhagavantaṃ dūratova āgacchantaṃ.
尊者跋迦梨從遠處看見世尊正前來。
Disvāna mañcake samadhosi.
看見後,他在臥床上挪動身體(想起身迎接)。
Atha kho bhagavā āyasmantaṃ vakkaliṃ etadavoca– “alaṃ, vakkali, mā tvaṃ mañcake samadhosi. Santimāni āsanāni paññattāni; tatthāhaṃ nisīdissāmī”ti.
這時,世尊對尊者跋迦梨說:「夠了,跋迦梨,你不要在床上挪動。這裡已有座位設置好,我會坐在那裡。」
Nisīdi bhagavā paññatte āsane.
世尊坐在所設置好的座位上。
Nisajja kho bhagavā āyasmantaṃ vakkaliṃ etadavoca– “kacci te, vakkali, khamanīyaṃ, kacci yāpanīyaṃ, kacci dukkhā vedanā paṭikkamanti, no abhikkamanti; paṭikkamosānaṃ paññāyati, no abhikkamo”ti?
坐下後,世尊對尊者跋迦梨說:「跋迦梨,你還能忍受嗎?還能維持生活嗎?那些痛苦的受是不是在退減、不再增長?是否可以看出是在減退,不是在增長呢?」
“Na me, bhante, khamanīyaṃ, na yāpanīyaṃ; bāḷhā me dukkhā vedanā abhikkamanti, no paṭikkamanti; abhikkamosānaṃ paññāyati, no paṭikkamo”ti.
「大德!我不能忍受,也難以維持生活;我的劇烈苦受是在增長,不是減退,可以看出是在加劇,不是在減輕。」
佛問懊悔,跋迦梨想見佛不得
“Kacci te, vakkali, na kiñci kukkuccaṃ, na koci vippaṭisāro”ti?
「跋迦梨,你是否沒有什麼過失懊悔?沒有什麼悔恨嗎?」
“Taggha me, bhante, anappakaṃ kukkuccaṃ, anappako vippaṭisāro”ti.
「大德!我確實有不少的懊悔與悔恨。」
“Kacci pana taṃ, vakkali, attā sīlato na upavadatī”ti?
「那麼,跋迦梨,你自己在戒行方面,會責備自己嗎?」
“Na kho maṃ, bhante, attā sīlato upavadatī”ti.
「大德!在戒行上,我自己並不責備自己。」
“No ce kira taṃ, vakkali, attā sīlato upavadati; atha kiñca te kukkuccaṃ ko ca vippaṭisāro”ti?
「跋迦梨,如果你在戒行方面不責備自己,那你對什麼事懊悔,又對什麼事悔恨呢?」
“Cirapaṭikāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkamitukāmo, natthi ca me kāyasmiṃ tāvatikā balamattā, yāvatāhaṃ bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkameyyan”ti.
「大德!長久以來我都想前去親見世尊,但我的身體沒有那樣的力氣,足以讓我親自前去見世尊。」
名句:見法即見佛
“Alaṃ vakkali, kiṃ te iminā pūtikāyena diṭṭhena?
「夠了,跋迦梨!你看到這具腐臭的身體有什麼用呢?」
Yo kho, vakkali, dhammaṃ passati so maṃ passati; yo maṃ passati so dhammaṃ passati.
「跋迦梨,凡是見到法的人,就是見到我;凡是見到我的人,就是見到法。
因為,跋迦梨,見到法的人見到我;見到我的人見到法。」
Dhammañhi, vakkali, passanto maṃ passati; maṃ passanto dhammaṃ passati.
「的確,跋迦梨,見法者見我,見我者見法。」
五蘊無常、苦、變易,不應取「我」
“Taṃ kiṃ maññasi, vakkali, rūpaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
「你怎麼想呢,跋迦梨?色(rūpa)是常的,還是無常的?」
“Aniccaṃ bhante”.
「無常的,大德!」
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vā taṃ sukhaṃ vā”ti?
「那麼,凡是無常的,是苦還是樂呢?」
“Dukkhaṃ, bhante”.
「是苦的,大德。」
“Yaṃ panāniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, kallaṃ nu taṃ samanupassituṃ– ‘etaṃ mama, esohamasmi, eso me attā’”ti?
「那凡是無常、是苦、是變易法的,適合這樣觀想嗎──『這是我的,我就是這個,這是我的我』?」
“No hetaṃ, bhante”.
「大德!那確實不適合。」
“Vedanā… saññā… saṅkhārā… viññāṇaṃ niccaṃ vā aniccaṃ vā”ti?
「受(vedanā)……想(saññā)……行(saṅkhārā)……識(viññāṇa)是常的,還是無常的呢?」
“Aniccaṃ, bhante …”pe… eso me attāti?
「無常的,大德……(以下如前所說)……『這是我的我』嗎?」
“No hetaṃ, bhante”.
「大德!那確實不適合。」
“Tasmātiha …pe… evaṃ passaṃ …pe… nāparaṃ itthattāyāti pajānātī”ti.
「因此,在此處……(略,如常見教示)……如是觀察時……(略),他了知:『將不再有這樣的存在(不再於此有身世間)。』」
佛離去,跋迦梨移至黑岩
Atha kho bhagavā āyasmantaṃ vakkaliṃ iminā ovādena ovaditvā uṭṭhāyāsanā yena gijjhakūṭo pabbato tena pakkāmi.
於是,世尊以這番教誡教導尊者跋迦梨之後,從座位起身,前往耆闍崛山。
Atha kho āyasmā vakkali acirapakkantassa bhagavato upaṭṭhāke āmantesi–
此後不久,在世尊離去之後,尊者跋迦梨對侍者們說:
“etha maṃ, āvuso, mañcakaṃ āropetvā yena isigilipassaṃ kāḷasilā tenupasaṅkamatha. Kathañhi nāma mādiso antaraghare kālaṃ kattabbaṃ maññeyyā”ti?
「賢友們,請把我抬上床,搬到依斯吉利山坡上的黑岩那裡。像我這樣的人,怎麼會想在屋內命終呢?」
“Evamāvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato vakkalissa paṭissutvā āyasmantaṃ vakkaliṃ mañcakaṃ āropetvā yena isigilipassaṃ kāḷasilā tenupasaṅkamiṃsu.
「是的,賢友。」那些比丘應允尊者跋迦梨之後,便把他抬上床,帶到依斯吉利山坡的黑岩那裡。
夜中二天來報
Atha kho bhagavā tañca rattiṃ tañca divāvasesaṃ gijjhakūṭe pabbate vihāsi.
這時,世尊在那一夜與當天剩餘的白日,都住在耆闍崛山。
Atha kho dve devatāyo abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu …pe… ekamantaṃ aṭṭhaṃsu.
到了夜深時,有兩位天神,容色非常莊嚴,照耀整座耆闍崛山,前來世尊處……(略),站立在一旁。
Ekamantaṃ ṭhitā kho ekā devatā bhagavantaṃ etadavoca– “vakkali, bhante, bhikkhu vimokkhāya cetetī”ti.
站立在一旁的一位天神對世尊說:「大德!跋迦梨比丘正意向於解脫。」
Aparā devatā bhagavantaṃ etadavoca “so hi nūna, bhante, suvimutto vimuccissatī”ti.
另一位天神對世尊說:「大德!那位善解脫者很快就將解脫。」
Idamavocuṃ tā devatāyo. Idaṃ vatvā bhagavantaṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyiṃsu.
這兩位天神說了這些話之後,頂禮世尊,右繞一匝,當場便消失不見。
佛命比丘轉告跋迦梨:不要害怕,死無惡
Atha kho bhagavā tassā rattiyā accayena bhikkhū āmantesi–
於是,那一夜過後,世尊召喚比丘們:
“etha tumhe, bhikkhave, yena vakkali bhikkhu tenupasaṅkamatha; upasaṅkamitvā vakkaliṃ bhikkhuṃ evaṃ vadetha–
「比丘們,你們去到跋迦梨比丘那裡;到了之後,對他這樣說:
“‘Suṇāvuso tvaṃ, vakkali, bhagavato vacanaṃ dvinnañca devatānaṃ.
『賢友跋迦梨,你要聽世尊與兩位天神的話。
Imaṃ, āvuso, rattiṃ dve devatāyo abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ gijjhakūṭaṃ obhāsetvā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ aṭṭhaṃsu.
賢友!在這一夜,夜深時,兩位天神容色莊嚴,照耀整座耆闍崛山,前往世尊那裡;到了之後,頂禮世尊,站在一旁。
Ekamantaṃ ṭhitā kho, āvuso, ekā devatā bhagavantaṃ etadavoca– vakkali, bhante, bhikkhu vimokkhāya cetetīti.
賢友!站在一旁的一位天神對世尊說:『大德!跋迦梨比丘正意向於解脫。』
Aparā devatā bhagavantaṃ etadavoca– so hi nūna, bhante, suvimutto vimuccissatīti.
另一位天神對世尊說:『大德!那位善解脫者很快就將解脫。』
Bhagavā ca taṃ, āvuso vakkali, evamāha– mā bhāyi, vakkali; mā bhāyi, vakkali! Apāpakaṃ te maraṇaṃ bhavissati, apāpikā kālakiriyā’”ti.
而世尊對你,賢友跋迦梨,如是說:『不要害怕,跋迦梨!不要害怕,跋迦梨!你的死亡將是無惡的,你的命終將是無惡的。』」」
“Evaṃ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paṭissutvā yenāyasmā vakkali tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ vakkaliṃ etadavocuṃ– “suṇāvuso vakkali, bhagavato vacanaṃ dvinnañca devatānan”ti.
「是的,大德。」那些比丘應允世尊之後,去到尊者跋迦梨那裡;到了之後,對他說:「賢友跋迦梨,你要聽世尊與兩位天神的話。」
跋迦梨堅定對五蘊的正見,將自殺
Atha kho āyasmā vakkali upaṭṭhāke āmantesi–
於是,尊者跋迦梨對侍者說:
“etha maṃ, āvuso, mañcakā oropetha. Kathañhi nāma mādiso ucce āsane nisīditvā tassa bhagavato sāsanaṃ sotabbaṃ maññeyyā”ti!
「賢友們,請把我從床上放下來。怎麼可以讓像我這樣的人坐在高座上來聽世尊的教誡呢!」
“Evamāvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato vakkalissa paṭissutvā āyasmantaṃ vakkaliṃ mañcakā oropesuṃ.
「是的,賢友。」那些比丘應允尊者跋迦梨之後,便將他從床上放下來。
“Imaṃ, āvuso, rattiṃ dve devatāyo abhikkantāya rattiyā …pe… ekamantaṃ aṭṭhaṃsu.
「賢友們,在這一夜,夜深時,有兩位天神……(如下略)……站立在一旁。
Ekamantaṃ ṭhitā kho, āvuso, ekā devatā bhagavantaṃ etadavoca– ‘vakkali, bhante, bhikkhu vimokkhāya cetetī’ti.
賢友!站在一旁的一位天神對世尊說:『大德!跋迦梨比丘正意向於解脫。』
Aparā devatā bhagavantaṃ etadavoca– ‘so hi nūna, bhante, suvimutto vimuccissatī’ti.
另一位天神對世尊說:『大德!那位善解脫者很快就將解脫。』
Bhagavā ca taṃ, āvuso vakkali, evamāha– ‘mā bhāyi, vakkali; mā bhāyi, vakkali! Apāpakaṃ te maraṇaṃ bhavissati, apāpikā kālakiriyā’”ti.
而世尊對我,賢友,這樣說:『不要害怕,跋迦梨!不要害怕,跋迦梨!你的死亡將是無惡的,你的命終將是無惡的。』」
“Tena hāvuso, mama vacanena bhagavato pāde sirasā vandatha– ‘vakkali, bhante, bhikkhu ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno. So bhagavato pāde sirasā vandatī’ti.
「因此,賢友們,請你們代我以頭頂禮世尊的雙足,說:『大德!跋迦梨比丘生病、受苦、患重病,他以頭頂禮世尊的雙足。』
Evañca vadetha– ‘rūpaṃ aniccaṃ. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi.
並且這樣說:『色是無常的。對於此事,大德,我不懷疑。
Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常的,就是苦的」,我不猶豫、不疑惑。
Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。
Vedanā aniccā. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi.
受是無常的。對此,大德,我不懷疑。
對於「凡是無常的就是苦的」,我不猶疑。
Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。
Saññā… saṅkhārā aniccā. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi.
想……行是無常的。對此,大德,我不懷疑。
Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常的就是苦的」,我不猶疑。
Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。
Viññāṇaṃ aniccaṃ. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi.
識是無常的。對此,大德,我不懷疑。
Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi.
對於「凡是無常的就是苦的」,我不猶疑。
Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmī’”ti.
對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。』」
“Evamāvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato vakkalissa paṭissutvā pakkamiṃsu.
「是的,賢友。」那些比丘應允尊者跋迦梨後便離去。
Atha kho āyasmā vakkali acirapakkantesu tesu bhikkhūsu satthaṃ āharesi.
接著,在那些比丘剛離去不久,尊者跋迦梨拿起刀(準備自殺)。
佛見黑煙,說魔尋識,識不住立
Atha kho te bhikkhū yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā ekamantaṃ nisīdiṃsu.
於是,那些比丘去到世尊那裡;到了之後,在一旁坐下。
Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ– “vakkali, bhante, bhikkhu ābādhiko dukkhito bāḷhagilāno; so bhagavato pāde sirasā vandati; evañca vadeti– ‘rūpaṃ aniccaṃ. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi. Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi. Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmi. Vedanā… saññā… saṅkhārā viññāṇaṃ aniccaṃ. Tāhaṃ, bhante, na kaṅkhāmi. Yadaniccaṃ taṃ dukkhanti na vicikicchāmi. Yadaniccaṃ dukkhaṃ vipariṇāmadhammaṃ, natthi me tattha chando vā rāgo vā pemaṃ vāti na vicikicchāmī’”ti.
坐在一旁的那些比丘對世尊說:「大德!跋迦梨比丘生病、受苦、患重病,他以頭頂禮世尊的雙足,並且這樣說:『色是無常的。對此,大德,我不懷疑。對於「凡是無常的就是苦的」,我不猶疑。對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。受……想……行……識是無常的。對此,大德,我不懷疑。對於「凡是無常的就是苦的」,我不猶疑。對於「凡是無常、苦、變易之法,在那裡我沒有欲、沒有貪、沒有愛」,我不猶疑。』」
Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “āyāma, bhikkhave, yena isigilipassaṃ kāḷasilā tenupasaṅkamissāma; yattha vakkalinā kulaputtena satthamāharitan”ti.
於是,世尊對比丘們說:「來吧,比丘們,我們到依斯吉利山坡的黑岩那裡去,那裡正是跋迦梨這位善男子拿起刀的地方。」
“Evaṃ, bhante”ti kho te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
「是的,大德。」那些比丘應允世尊。
Atha kho bhagavā sambahulehi bhikkhūhi saddhiṃ yena isigilipassaṃ kāḷasilā tenupasaṅkami.
於是,世尊與眾多比丘一起前往依斯吉利山坡的黑岩。
Addasā kho bhagavā āyasmantaṃ vakkaliṃ dūratova mañcake vivattakkhandhaṃ semānaṃ.
世尊從遠處看見尊者跋迦梨躺在床上,側身而臥。
Tena kho pana samayena dhūmāyitattaṃ timirāyitattaṃ gacchateva purimaṃ disaṃ, gacchati pacchimaṃ disaṃ, gacchati uttaraṃ disaṃ, gacchati dakkhiṇaṃ disaṃ, gacchati uddhaṃ disaṃ, gacchati adho disaṃ, gacchati anudisaṃ.
當時,有如煙如霧的黑暗,正飄向東方,飄向西方,飄向北方,飄向南方,飄向上方,飄向下方,飄向中間諸方位。
Atha kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “passatha no tumhe, bhikkhave, etaṃ dhūmāyitattaṃ timirāyitattaṃ gacchateva purimaṃ disaṃ …pe… gacchati anudisan”ti.
於是,世尊對比丘們說:「比丘們,你們看見這如煙如霧的黑暗正飄向東方……(略)……飄向中間諸方位嗎?」
“Evaṃ, bhante”.
「看見了,大德。」
“Eso kho, bhikkhave, māro pāpimā vakkalissa kulaputtassa viññāṇaṃ samanvesati – ‘kattha vakkalissa kulaputtassa viññāṇaṃ patiṭṭhitan’ti?
「比丘們,那就是魔波旬(惡魔)在探尋跋迦梨這位善男子的識:『跋迦梨善男子的識被安立在何處呢?』」
Appatiṭṭhitena ca, bhikkhave, viññāṇena vakkali kulaputto parinibbuto”ti.
「而以不住立的識,比丘們,跋迦梨這位善男子已般涅槃。」